Nad obcou Abranovce, v Slanských vrchoch, sa v lesnom poraste ukrýva zvláštny prírodný útvar Raslavkameň. Kameň je elipsovitého tvaru a pripomína ľudskú tvár (lebku) s otvormi očí, nosa a úst. Na povrchu je pokrytý machom. Traduje sa, že voda na kameni má liečivé účinky.
Kamenná tvár si pamätá
V hlbokom tichu Slanských vrchov leží miesto, ktoré v minulosti poznali iba vyvolení. Nad obcou Abranovce, v lesnej oblasti Dzeduchovské, sa ukrýva kameň, ktorému starí ľudia hovorili Raslavkameň.
Na prvý pohľad je to len obrovský balvan, elipsovitý a zarastený machom. No keď sa k nemu priblížite, zistíte, že jeho tvár nie je dielom náhody. Má oči, nos a ústa – a v tom okamihu už si nie ste istí, či sa pozeráte na skalu alebo na kamennú lebku dávno mŕtveho obra. Niektorí tvrdia, že je to pozostatok pradávneho idolu, ktorému sa kedysi klaňali pohanské kmene. Iní zase veria, že je to zakliaty strážca horského pokladu, ktorého tvár skamenela, keď mu bohovia odobrali hlas.
Na hornej strane Raslavkameňa sa nachádzajú plytké jamky. V nich sa z dažďa a rosy zbierala priezračná voda. Miestni ju volajú „slza kameňa“ a tvrdia, že má moc uzdravovať. Má to však háčik – túto vodu nesmiete nabrať rukou. Musí sa vziať lyžicou, a to najlepšie kovovou. Lyžicu potom treba nechať pri kameni ako obetu, inak si odnesiete nielen liečivú silu, ale aj cudzie choroby, ktoré kameň do seba vtiahol.
To však nie je všetko. Kdesi medzi kameňmi a kríkmi sa objavili aj zvyšky stužiek. Podľa povestí ich sem prinášali ženy, ktoré prosili o krásu, lásku a priazeň svojho vyvoleného. Oviazali ich na konáre a ticho zašepkali prosbu, ktorú zverili duchom miesta. Staré ženy z Abranoviec hovorievali, že v noci, keď mesiac stojí vysoko a hmla sa plazí po lese, Raslavkameň začína dýchať. Jeho kamenné oči vraj sledujú každého, kto vstúpi do jeho blízkosti.
Čo môžem navštíviť v okolí
