Spišský hrad a Spišská Kapitula

Spišský hrad, ktorý sa rozprestiera na ploche viac ako 4 hektárov, je jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. Jeho monumentálna silueta definuje východný horizont Spiša. V roku 1993 bol Spišský hrad spolu s okolitými kultúrnymi pamiatkami zapísaný do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO, čo svedčí o jeho výnimočnom historickom a kultúrnom význame.

Výstavba hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1120. Pôvodne slúžil ako pohraničná pevnosť, ale neskôr sa stal sídlom spišského župana, čo z neho urobilo hlavné centrum svetskej moci na Spiši.

V druhej polovici 15. storočia sa Štefan Zápoľský, nový majiteľ, rozhodol prestavať Spišský hrad na reprezentačné šľachtické sídlo. Vybudoval tu palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. Hradné komnaty boli miestom narodenia jeho syna Jána Zápoľského, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska.

Počas ďalších storočí hrad prešiel viacerými zmenami pod vedením rodín Thurzovcov a Csákyovcov. V roku 1780 však zúriaci požiar zničil hradný komplex, premeniac ho na zrúcaninu. V roku 1970 pamiatkari začali technicky náročnú konzerváciu, ktorá zachránila zvyšné časti hradu a zastavila jeho postupné chátranie.

Dnes sa na Spišskom hrade nachádzajú muzeálne expozície Spišského múzea, ktoré približujú dejiny hradu, stredoveké zbrane a feudálnu justíciu. Pre tých, ktorí chcú objaviť okolie, je k dispozícii náučný chodník Sivá Brada – Dreveník. Tento pohodlný chodník má osem zastávok, kde sa turisti môžu dozvedieť viac o histórii a prírodných zaujímavostiach regiónu. Výstup na hrad je možný po značenej trase zo Spišského Podhradia, alebo pohodlnejšie z parkoviska pred hradbami. Spišský hrad je nielen miestom bohatým na históriu, ale aj bránou do malebnej krajiny Spiša.

Slovenským „Vatikánom” je cirkevné mestečko Spišská Kapitula, z ktorej už oddávna organizovali cirkevný život nielen na Spiši...

Najvýznamnejšou stavbou Spišskej Kapituly je neskororománska Katedrála sv. Martina. Biskupský palác postavili zároveň s katedrálou ešte ako prepoštský palác. Pri paláci sa v minulosti rozkladal francúzsky park, do ktorého sa vstupovalo cez dodnes stojacu tzv. Hodinovú vežu.

V Katedrále sa zachovali úplné vertikálne slnečné hodiny na pilieroch katedrály svätého Martina. Slnečné hodiny sú obdĺžnikového tvaru s číselníkom arabských čísel od šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večer. Ako nevýhodu vidíme v umiestnení slnečných hodín, nakoľko sa nachádzajú na mieste, kde im vytvára tieň samotná katedrála.

Vo východnej časti Spišskej Kapituly sa na úzkych gotických parcelách nachádzajú tzv. kanonie kapitulských kanonikov, ktoré sú sprístupnené jedinou uličkou v meste. Opevnenie cirkevného mestečka s dvomi vstupnými bránami postavili v 14. storočí a viackrát ho prestavali. Spišská Kapitula je mestskou časťou Spišského Podhradia.