Turistický výstup na Kriváň (2494 m n. m.) je mimoriadne atraktívny a obľúbený. Kriváň (2494 m n.m.) je 10. najvyšší vrch vo Vysokých Tatrách.
Na vrchole sa nachádza Cyrilometodejský kríž. Jeho motív inšpiroval už mnohých básnikov, maliarov a fotografov. Od nepamäti sa považuje za symbol národnej hrdosti Slovákov. Už od 19. storočia sa organizujú pravidelné výstupy nadšencov. V roku 1841 sem vystúpil napríklad Ľudovít Štúr.
Kriváň je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje široký chrbát a končí sa Nad Pavlovou. Juhozápadný hrebeň spadá dvoma výraznejšími vyvýšeninami - Vyššou a Nižšou Priehybou - k zalesnenému Grúniku, pamätnému miestu partizánov oddielu Vysoké Tatry.
Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí (vyhĺbené štôlne a posledné pozostatky múrov haviarskych obydlí). Kriváň navštívili známi priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813).
Prvý zimný výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay. Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účastníci tzv. národných vychádzok. Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinom v krivánskej oblasti. Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov sa stal Kriváň významným motívom poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si zachoval až podnes.
Pre peších:
Na Kriváň vedú 2 turistické trasy, jedna z nich zo Štrbského plesa.
Východiskom túry na Kriváň je buď Štrbské Pleso po červenej značke (1 h) na Rázcestie Jamské pleso a odtiaľ po modrej značke (3 h na vrchol). Druhou možnosťou je turistická trasa, ktorá vedie z Troch Studničiek. Z parkoviska pri bývalej Chate kpt. Rašu, Tri studničky sa dostanete na vrchol po zelenej značke a z Krivánskeho žľabu po modrej značke za 3,50h. Túra nie je technicky náročná ale je pomerne dlhá a namáhavá.
Výstup na Kriváň je náročnejšie celodenná túra pre turistov s dobrou fyzickou kondíciou bez možnosti občerstvenia sa po ceste. Vychádzame od Štrbského plesa a vydávame sa smer Jamské pleso – 1,10h (červená značka) po pohodlnom lesnom chodníčku s minimálnym prevýšením na Rázcestie pri Jamskom plese. Tu sa napojíme na turistický chodník na vrchol Kriváňa – 3h (modrá značka). Chodník začína spočiatku v lese, postupne sa priestor otvára, neskôr sa mení na čisto kamenný, miestami s kamennou suťou. Od Rázcestia pod Kriváňom, kde sa zbiehajú oba chodníky Z Troch Studničiek i zo Štrbského Plesa nás čaká posledný najnáročnejší úsek. Výstup nie je technicky veľmi náročný, avšak je zdĺhavý Od Rázcestia pri Jamskom plese prekonávame cca 1000 výškových metrov. Nad Rázcestím sa prehupneme cez Daxnerovo sedlo a pokračujeme hrebeňom na vrchol. Úsek tesne pod vrcholom tvoria kamenné platne, ktoré sú trochu technicky náročnejšie. Na hrebeni sa nám odkrývajú pohľady na Kriváňske zelené a na Nižné Terianske pleso. Pri dobrej viditeľnosti sa nám naskytnú úchvatné výhľady, kde môžeme vidieť, Západné, Vysoké slovenské i poľské i Nízke Tatry.
Na Kriváň sa môžeme vydať aj z Troch studničiek, kam je prístup možný len autom, máme pri Ceste slobody k dispozícii platené parkovisko, prípadne sa sem vieme dostať zo Štrbského Plesa 2,20 h (červená značka) alebo 2,10 h (zelená značka), ak k tomu však ešte pripočítame dĺžku samotného výstupu 3,50 h (zelená značka), táto alternatíva nie je práve optimálna. Na Troch studničkách nájdeme pozostatky Važeckej chaty, ktorú Hitlerovské vojská 27.9.1944 vypálili, na jej mieste sa v roku 1961 postavila nová chata, ktorá však v roku 1999 tiež vyhorela a v súčasnosti tu nájdeme už len prázdnu plošinu s krásnym výhľadom na samotný Kriváň. Nájdeme tu aj pamätnú tabuľu na Pamäť národných výstupov na Kriváň, či pamätnú tabuľu Kpt. Rašu. CCa po hodinovom strmom stúpaní nás čaká odbočka poukazujúca na partizánsky bunker pod Kriváňom ktorého repliku si tu môžeme po krátkej zachádzke pozrieť. Cesty sa stretávajú na Rázcestí pod Kriváňom, odkiaľ pokračujú spoločne.
Turistický chodník na Kriváň je každoročne uzatvorený počas zimnej uzávery
Celoročne
