Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom vrchu vypína hrad Ľubovňa. V minulosti sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov a väznením Mórica Beňovského, šľachtica, cestovateľa a kráľa Madagaskaru.
Dnes žije Ľubovniansky hrad podujatiami a pestrými expozíciami a je najnavštevovanejším hradom v Prešovskom kraji – jeho návštevnosť stále rastie a dosahuje 200 000 ľudí ročne.
História hradu Ľubovňa
Hrad Ľubovňa vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia. Okrem ochrany poľsko-uhorskej hranice zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu dolinou rieky Poprad do Poľska. V roku 1412 sa stal súčasťou zálohu Uhorska poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému a zostal v poľskom vlastníctve takmer 360 rokov. V 17. storočí na ňom boli ukryté poľské korunovačné klenoty, ich kópie môžu návštevníci vidieť v expozícii hradu. Hrad slúžil ako väzenie pre dobrodruha Mórica Beňovského v roku 1768. Posledným súkromným majiteľom bol gróf Andrej Zamoyski.
Atrakcie a expozície na hrade
Hrad Ľubovňa ponúka pútavé expozície, tematické expozície sa každý rok menia. K najobľúbenejším častiam prehliadky patrí návšteva paláca Ľubomírskych a výstup na vežu. Návštevníkov počas letnej sezóny čaká množstvo podujatí vrátane hradných dní, muzikálových vystúpení, hraných rozprávok, koncertov a iných vystúpení.
Skanzen pod hradom
Samostatnú expozíciu pod hradom Ľubovňa predstavuje skanzen – Múzeum ľudovej architektúry. Tvorí ho súbor ľudových stavieb z okolitých dedín, ktorý spolu s hradom vytvára jedinečnú pôsobivú scenériu.
Návštevníci sa môžu pokochať pohľadom na 25 zrubových drevených objektov pochádzajúcich z obdobia od prvej polovice 19. storočia do začiatku 1. tretiny 20. storočia. Okrem roľníckych obytných domov tu nájdete i sezónne hospodárske objekty. Súčasťou expozície je aj kováčska vyhňa, hájovňa, škola a vodný mlyn zo Sulína. V roku 2023 v skanzene sprístupnili dve nové drevenice z Jarabinej a Kamienky. V r. 2024 pribudla expozícia venovaná drotárstvu (drevenica z Kamienky) a etnografovi Jánovi Lazoríkovi.
Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833. Drevený kostol s ikonostasom je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a dodnes sa v ňom pri významných cirkevných sviatkoch uskutočňujú bohoslužby východného obradu.
Podobne ako na hrade Ľubovňa aj v skanzene sa konajú viaceré zaujímavé podujatia.
Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833. Drevený kostol s ikonostasom je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a dodnes sa v ňom pri významných cirkevných sviatkoch uskutočňujú bohoslužby východného obradu.
Zaujímavosti z histórie
V roku 1412 sa v hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Hrad sa dostal do zálohu poľských kráľov a stal sa sídlom poľských starostov. Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Ľubovniansky hrad rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Postavený bol aj nový renesančný palác.
Po vrátení spišských miest Uhorsku význam hradu klesol, začal upadať a meniť sa na ruinu. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyski, v ktorých rukách bol do roku 1945. V roku 1966 bolo zásluhou Andreja Čepiššáka na hrade zriadené múzeum a započatá postupná obnova.
V súčasnosti je hrad jedným z naviac navštevovaných hradov Slovenska. Rozsiahla obnova, odborný výskum a pútavé expozície, aktivity a podujatia prilákajú každoročne vyše 200 000 návštevníkov. Hrad spravuje Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni, zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj.
Zdroj: www.hradlubovna.sk
Titulná foto: Jano Štovka, KOCR SVS
https://www.hradlubovna.sk/otvaracie-hodiny-cennik/
