Katedra św.

K najvýznamnejším historickým dominantám Prešova patrí rozhodne Konkatedrála sv. Mikuláša. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste. Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach.

V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku. Jej pôvod pritom siaha ešte do predmestského obdobia, kedy pravdepodobne už od 13. storočia stál na jej mieste kostol nemeckej osady. Výstavba konkatedrály sa datuje do roku 1347, kedy kráľovná Alžbeta povolila Prešovčanom na tento účel lámať kameň na území Šariša.

Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia prešovskej konkatedrály sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní na konci 17. storočia.

K zachovaným predmetom patrí napríklad mimoriadne cenná gotická plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. storočia, soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. storočia, ktorá bola v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni. Z prelomu 15. a 16. storočia sa zachovali nástenné maľby na severnej stene a z čias ranej renesancie krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom.

Farský Kostol sv. Mikuláša bol v roku 2008 povýšený na konkatedrálu. Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Sprístupnená je denne počas letnej sezóny.

Kto chce vidieť 360 stupňovú panorámu Prešova z vtáčej perspektívy, musí najprv zdolať 220 schodov a vystúpiť na vrchol veže Konkatedrály sv. Mikuláša a to do výšky 70 metrov. Do veže sa vchádza točitým kamenným úzkym schodiskom. Na jednotlivých podlažiach vo veži je výstava kresieb a fotografií, ktoré dokumentujú, ako sa vzhľad kostola rokmi menil. Na vyšších poschodiach sú umiestnené sochy z priečelia Františkánskeho kostola a fragmenty z Kalvárie. V druhej polovici veže sa vystupuje širším dreveným schodiskom. Návštevníci tu môžu vidieť mechanizmus zvonov. Tri veľké zvony dostali aj pomenovanie: zvon sv. Trojice, zvon sv. Mikuláša a zvon Panny Márie, najmenší zvon je umieračik. Ďalšou atrakciou pre hostí je vidieť takmer v 70 metrovej výške toaletu, ktorá kedysi slúžila zvonárovi.

Zegar słoneczny

Slnečné hodiny nájdeme na oporných pilieroch konkatedrály sv. Mikuláša. Jedná sa o úplné vertikálne hodiny v tvare obdĺžnika. Číselník má arabské číslice v rozsahu do šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večernú. Medzi ním sa nachádzajú dátumy rokov ich rekonštrukcie. Rok 1513 predstavuje rok výstavby týchto hodín. Ako nevýhodu vidíme v prevedení slnečných hodín, nakoľko splývajú s fasádou kostola a návštevník ich jednoducho prehliadne. Taktiež sú umiestnené vysoko, takže sú ťažšie viditeľné.

Titulná foto: Tibor Šarišský